Z dejín pekárstva na Kysuciach

Región Kysuce predstavuje územie okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto a odvetvie hlavne mlynárstvo a pekárstvo. V historických textoch sa nachádzajú zmienky o mlynárstve a pekárstve hlavne v štyroch mestách na Kysuciach – Kysuckom novom Meste, Krásne nad Kysucou, Turzovke a Čadci.

Kysucké Nové Mesto

Už v roku 1325 je písomne doložená existencia pekárov v Kysuckom Novom Meste. V 17. storočí tam existoval cech pekárov. V roku 1604 sa v meste spomína mestský pivovar a mestský mlyn. V tomto období je písomne doložený mestský mlynár Mikuláš Hluchý, ktorý piekol aj chlieb. Ďalší pekári piekli chlieb a koláče z kysnutého cesta. V roku 1877 boli v Kysuckom novom Meste traja pekári. Medzi vojnami bola v meste pekáreň Kavický.

Krásno nad Kysucou

Už v roku 1720 sa v obci spomínajú dva vodné mlyny na vodných tokoch. V 19. storočí boli v Krásne nad Kysucou tri mlyny, jeden z nich bol v osade Nižné Vane. Na začiatku 20. storočia mal pekár Ferdinand Gajdošík modernú parnú pekáreň. Ďalší mlyn mala rodina Špilákova na rieke Bystrici. Tretí mlyn bol tiež na vodný pohon.

Turzovka

V roku 1877 sa v Turzovke spomínajú traja pekári. Na začiatku 20. storočia malo živnostenské oprávnenie na pekárenskú činnosť 12 pekárov, napríklad Jozef Folkman, Martin Kachaňák, Jakub Štefanka a ďalší. V roku 1930 boli v Turzovke známi dvaja pekári – Matúš Kachaňák a Jozef Valášek.

Matúš Kachaňák /1893 – 1972/ mal pekárenskú dielňu pôvodne v časti Turzovka – Predmier. Neskôr postavil pekáreň v strede Turzovky s modernými pecami a obchodom. Výrobky rozvážal po celej makovskej doline, mal učňov a tovarišov. Po roku 1948 pracoval vo vlastnej pekárni ako majster, mal bratov pekárov Petra a Jána. Matúš Kachaňák pôsobil aj ako pekárenský znalec pri Okresnom živnostenskom spoločenstve v Čadci medzi vojnami.

Ďalším pekárenským majstrom bol Peter Kotyra /1915 – 1984/. Vyučil sa u pekára Františka Kompánka v Čadci. Oženil sa v Turzovke u pekára Jakuba Štefanku, ktorý postavil nové parné pece v centre obce. Po roku 1948 pracoval s manželkou v Stredoslovenských pekárňach v Čadci. V rokoch 1968 – 1970 si ako živnostník obnovil povolenie a pracoval ako pekár v pôvodnej Štefánkovej pekárni.

Pekár Jozef Valášek pôsobil ako člen skúšobnej komisie pri OŽS. Po znárodnení prešli tri súkromné pekárne v Turzovke do družstva Budúcnosť, ktoré bolo predchodcom vtedajšej Jednoty SD Čadca, dnes COOP Jednota Čadca.

V Turzovke – Predmieri mal v medzivojnových rokoch pekáreň aj Rudolf Šimák /1918 – 1986/, ktorý po roku 1948 pracoval v novej pekárni v Čadci.

Čadca

Už v roku 1780 sa v Čadci uvádza židovský obchodník Samuel Jakub, ktorý piekol aj chlieb. V roku 1875 sa v mestečku spomína päť pekárov. V roku 1812 bol postavený pivovar. Medzi vojnami boli v Čadci známi majstri pekári František Kompánek, Weichherz a Hlava. V roku 1929 bola v Čadci založená firma Karpatia na výrobu liehovín a sódovky. V roku 1930 bola založená továrnička na spracovanie rýb. V roku 1945 sa uvádza potravinárska firma JA-PA /Jan Pachl zo Starej Boleslavi/, ktorá mala asi 50 zamestnancov. Produkovala hlavne výrobky z čokolády, ale aj balené cestoviny, sucháre, konzervy, ovocné šťavy a iné. Neskôr bola výroba delimitovaná do závodu v Trnave a potom do Deva Trebišov. Mlyn v Čadci medzi vojnami prevádzkovali Ján a Alojz Jurášek.

Ďalšie obce

V Zákopčí okolo roku 1780 Žid Jakub Herzl piekol chlieb.

V tom istom roku sa v Rakovej uvádza židovský pekár Lebl Lazar. Medzi vojnami bola v obci pekáreň Tománka.

V Skalitom bola medzi vojnami pekáreň Olivku.

V Oščadnici bol na panskom majeri mlyn. V roku 1809 sa uvádza aj pivovar, ktorý sa neskôr presťahoval do Čadce.

V Kysuckom Lieskovci bola pekáreň B. Frišo.

V Ochodnici mal súkromnú pekáreň Adam Mlich.

Súkromné pekárne boli aj v Starej Bystrici a v Makove.

Po roku 1948

Po roku 1948 prešli malé potravinárske výrobne a pekárne do Hostiteľského a hospodárskeho kombinátu v Čadci. Malé pekárne v jednotlivých obciach piekli síce obľúbené výrobky, no zásobovali nimi len najbližšie okolie. Ako zaujímavosť spomeňme chutný chlieb, ktorý sa piekol v pekárni A. Mlicha v Ochodnici. Keď po vojne chodieval známi pražský herec Jan Werich pracovne na Slovensko, po ceste sa vždy zastavil v pekárni A. Mlicha v Ochodnici a bral so sebou niekedy aj desať chutných chlebov.

V každom okrese vznikali tzv. typové pekárne, čo boli bývalé súkromné pekárne na vyššej technickej úrovni. Prvým riaditeľom pekárni bol v päťdesiatych rokoch J. Gramer, po ňom nastúpil Jozef Mitka. Pekáreň pôvodne patrila majiteľovi Hlavovi, budova stála vedľa železničnej stanice v Čadci pri tzv. Jurgovom dome. Od roku 1990 je generálnym riaditeľom Kysuckých pekární, a.s., v Čadci Mgr. Jozef Klieštik, ktorý v nich predtým pôsobil ako technický námestník.

V roku 1968 Potravinoprojekt Praha naprojektoval v Čadci priemyselnú pekáreň, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1974. Po začatí výroby v priemyselnej pekárni prešlo veľa bývalých majstrov – pekárov do jej výroby. Napríklad pekár Rudolf Šimák z Turzovky bol v nej dlhé roky hlavným technológom. V pekárenskom remesle pokračoval aj jeho syn Peter Šimák, ktorý medzi prvými z Kysúc absolvoval vyššiu pekárenskú školu v Pardubiciach a pôsobil ako garant výroby.

Z malých pekární prešli po roku 1974 do priemyselnej pekárne v Čadci majstri F. Čanecký, F. Šustek, G. Hlava, P. Capek, B. Frišo, P. Šulek a ďalší, kde pôsobili ako smenoví majstri.

Ako technicko – hospodárski pracovníci pôsobili v priemyselnej pekárni V. Straka a F. Perďoch – obaja boli vyučení mlynári. Dlhé roky pôsobil v pekárňach v Čadci J. Mokáň z Kysuckého Nového Mesta a ekonómka H. Slivková.

Kysucké pekárne a cukrárne v Čadci mali vtedy okolo 90 pracovníkov. V tom období existovali štyri cukrárne v okresoch Čadca a Kysucké nové Mesto. V roku 1985 boli pričlenené k podniku v Čadci.

Kysucké pekárne v Čadci boli po roku 1989 privatizované. Ešte predtým boli modernizované, bola v nich zavedená nová technológia. Odvtedy boli hlavné technologické linky vymenené niekoľkokrát.

Kysucké pekárne, a.s. v Čadci svoje výrobky umiestňujú v regióne od severnej Oravy až po Púchov a Lednické Rovne, v celej makovskej, skalitskej, bystrickej doline a na hornom Považí.

Produkujú vyše 20 druhov sladkého – jemného pečiva, široký sortiment cukrárenských výrobkov, pričom prinášajú na trh nové výrobky. V sortimente je vyše 40 druhov chleba, okolo 80 druhov pečiva vrátane výrobkov racionálnej výživy, ako napríklad diabetické výrobky.

Počas dňa vyprodukujú vyše 160 000 kusov rožkov a 15 ton chleba, čo je denná produkcia vyše 20 ton. Najnovšie ich čaká výmena linky na pečenie chleba za modernejšiu.

Stálym a strategickým odberateľom výrobkov je COOP Jednota Čadca. Spolu s jej prevádzkami zásobujú Kysucké pekárne, a.s., Čadca vyše 500 odberných miest v regióne severozápadného Slovenska.

Kysucké pekárne, a. s., v Čadci zamestnávajú 250 pracovníkov z Kysúc.

/február 2016/

Generálny riaditeľ

Mgr. Jozef Klieštik